Folklórna skupina Zamutovčan vznikla v roku 1965 pri OcÚ v Zámutove na podnet redaktora Československého rozhlasu PhDr. Ondreja Dema, CSc., ktorý prišiel do Zámutova za účelom výskumu pre pripravovanú rozhlasovú reláciu. Bol očarený spevmi zámutovských chlapov a žien i virtuóznou hrou muzikantov a najmä primášov Jozefa Feriho-Juska a Jozefa Kroku–Češľaka.
Medzi prvými tancami, ktoré sa začali v skupine tancovať, boli čardáš, treśčak, čapaš, či krucena, ale aj kurikrik s valcerom, mládenci tancovali fľaškový tanec. Mužský tanec verbunk sa tancoval na regrútskej odobierke. Dievčatá tancovali chorovody a do kolesa v karičke. Mužské tance do kolesa majú názov sarku raz a bašistovska. Laškovi tanec s lyžicami je typický pre Zámutov, začal ho tancovať Andrej Beňko.
Skupina získala množstvo uznaní a cien na súťažiach, prehliadkach a festivaloch vo Východnej, Detve, Liptovských Sliačoch, Raslaviciach, Strážnici, Bratislave, Nitre, v Českých Budějoviciach... Účinkovala vo folklórnych televíznych filmoch Ej, javor, javor, Zemlinska svadba a Ňeplačte vi mamička. Zúčastnila sa Medzinárodných prehliadok folklóru v Záhrebe, v Poľsku, na Ukrajine, v Holandsku, Bulharsku, Maďarsku, Francúzsku, Turecku, Taliansku a v Kanade. Nahrala aj 3 CD nosiče, sedemkrát postúpila na celoslovenskú súťaž Nositelia tradícií a v rokoch 2003, 2009 zvíťazila a získala ocenenie Laureát celoslovenskej prehliadky.
Vedúcim skupiny je Štefan Višňovský a umeleckým vedúcim a choreografom je Marek Višňovský.

Kontakt:
Štefan Višňovský, vedúci skupiny
Marek Višňovský, umelecký vedúci a choreograf
+421 0905 249 874
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Regióny

Horný Zemplín

Horný Zemplín je súčasťou Prešovského samosprávneho kraja. Nachádza v severovýchodnej časti Slovenskej republiky. V severnej časti susedí s Poľskom, v západnej s regiónom Šariš, na juhu prechádza do regiónu Dolný Zemplín a na východe susedí s Ukrajinou. V južnej časti od Dolného Zemplína ho oddeľuje časť pohoria Vihorlatské vrchy. Región patrí pod Prešovský kraj.
Tvoria ho okresy Humenné, Medzilaborce, Snina, Vranov nad Topľou, Stropkov a z okresu Michalovce len obec Strážske. Centrum regiónu je najväčšie mesto Horného Zemplína Humenné, ktoré je zároveň aj jeho najstarším mestom.
Vzhľadom na prihraničný charakter regiónu bol Zemplín vždy charakteristický stretom rôznych kultúrnych prvkov a tradícií, z čoho pramení i pestrosť jednotlivých jeho obcí. Charakteristickým tanečným prvkom ľudového umenia sú "čapáše" (rytmické údery po častiach nôh). Najznámejší a najrozšírenejší tanec je čardáš.

Folklórne slávnosti:
Šaffova ostroha v Dlhom klčove

Šariš

Šariš leží v severnej časti východného Slovenska. V súčasnosti patrí z väčšej časti do Prešovského, z menšej aj do Košického kraja. Na západe a juhozápade hraničí so Spišom, na východe siaha po severný Zemplín. Severný okraj regiónu tvorí štátnu hranicu s Poľskom. Región Šariša je mierne hornatý. ŠARIŠSKÝ REGIÓN tvoria okresy Bardejov, Prešov, Sabinov, Stropkov a Svidník. Medzi jeho najkrajšie mestá patrí Bardejov, zapísaný aj v zozname svetového kultúrneho dedičstva (UNESCO). Centrom Šariša je však mesto Prešov.

Folklórne slávnosti:
Slávnosti Rusínov-Ukrajincov vo Svidníku
Rusínsko-ukrajinské piesne v Bardejove
Šarišské slávnosti Raslavice

Zamagurie

Zamagurie sa nachádza severovýchodne od Vysokých Tatier. Je to región na severe Spiša ohraničený Spišskou Magurou z juhu a východu a riekami Dunajec na severe
a na západe (dnešné Poľsko). Zamagurie je súčasťou Prešovského kraja na Slovensku a Malopoľského vojvodstva v Poľsku. Región Zamagurie je zo všetkých turistických regiónov Slovenska najmenší. Je vymedzený okresom Stará Ľubovňa a časťou okresu Kežmarok. Administratívnym centrom Zamaguria je historické mesto Stará Ľubovňa.
Najzachovalejšou goralskou obcou v Zamagurí je Osturňa, ktorá bola vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry.

Folklórne slávnosti:
Zamagurské folklórne slávnosti v Červenom Kláštore

Tatry

Tatranský región sa nachádza v chránenom prostredí Tatranského národného parku. Je tvorený okresmi Poprad a Kežmarok s výnimkou obcí kežmarského okresu ležiacich za Spišskou Magurou, ktoré patria do regiónu Zamagurie. Kultúrnym, priemyselným, dopravným a administratívnym centrom regiónu je mesto Poprad, ktoré dostalo vďaka svojej polohe prívlastok Vstupná brána do Vysokých Tatier.

Región Tatry je obkolesený troma národnými parkami a to Tatranským národným parkom na západe, Národným parkom Slovenský raj na juhovýchode a Národným parkom Nízke Tatry na juhozápade. Tatry sú navštevované hlavne pre ich nádhernú prírodu.K väčším centrám turistického ruchu možno zaradiť historický Kežmarok a Poprad.

Dodnes si tento región zachoval črty tradičnej ľudovej kultúry. Na jeho území dochádza k prekrývaniu viacerých etnických skupín. Patria k nim Gorali, spišský Nemci, Rusíni
i obyvatelia pôvodných spišských okresov. Ľudová kultúra a folklór tejto oblasti majú veľa spoločného, zároveň sa výrazne odlišujú od susedných oblastí v Poľsku aj na Slovensku. Tieto rozdiely sa prejavujú v nárečí, ľudovom odeve, hudbe, tanci a speve.

Spiš

Spiš sa rozkladá na území okresov Spišská Nová Ves, Gelnica a Levoča. Obkolesujú ho štyri národné parky – Tatranský národný park na severozápade, Pieninský národný park na severe, Národný park Slovenský raj na juhovýchode a Národný park Nízke Tatry na juhozápade.
Spiš je neobvykle bohatou klenotnicou umelecko-historických pamiatok.
Hodnota a bohatstvo pamiatok sa navonok odráža v tom, že na Spiši sa nachádzajú pamiatky zapísané do Zoznamu svetových prírodných a kultúrnych pamiatok UNESCO.
Levočský okres regiónu Spiš sa rozprestiera v južnej časti Prešovského kraja, v Hornádskej kotline. Zahŕňa 2 mestá a 31 obcí. Na tomto území sa koncentruje množstvo stredovekých kultúrnych pamiatok svetového významu.
Starobylé mesto Levoča, ležiace na východe regiónu Spiš, je doslova kultúrno-historickým pokladom medzi slovenskými mestami.

Wojewódstvo Podkarpackie

Podkarpatské vojvodstvo sa rozprestiera v juhovýchodnej časti Poľskej republiky.
Na východe susedí s Ukrajinou a na juhu so Slovenskom. Je charakteristické rôznorodosťou prírodných, spoločenských, spoločensko-hospodárskych, ekonomických, ako aj historických podmienok. Vďaka svojmu geografickému položeniu, znamená pre Poľsko akýsi špecifický most, spájajúci západ s východom európskeho kontinentu.
Najväčšími mestami regiónu a zároveň hlavnými priemyselnými a obchodnými centrami vojvodstva sú: Rzeszow, Stalowa Wola, Przemyśl, Mielec, Targnobrzeg a Krosno.